Dobrý večer želám všetkým priaznivcom volejbalu.
Keďže začínam písať moje hodnotenie a postrehy majstrovstiev európy počas sledovania futbalového zápasu Anglicko-Slovensko a pred chvíľou sme otvorili skóre, vopred sa ospravedlňujem za preklepy, keďže jedným očkom sledujem aj futbal. (pozn.redakcie: preklepy opravíme. jemu radi)
Čo sa týka nominácie Bocovho výberu, (mimochodom môjho veľkého hráčskeho vzoru, bola mi česť zahrať si s ním v jednom mužstve), nemám k nej dáke výhrady a keď sa vraví sto ľudí – sto chutí, určite Boco spolu s Pipenom vybrali svoje kone, ktorým verili nielen po hernej, ale aj ľudskej stránke. Veľmi sa mi páčili Bocove vyjadrenia a hlavne pozitívne myslenie pred začiatkom ME. V tomto si myslím, že sme si podobní. Určite chcel dodať chlapcom sebadôveru a optimizmus, ktorý z neho srší na všetky strany. (Anglicko vyrovnáva na 1:1).
Ako všetci odborníci aj neodborníci predpovedali, náš klúčový zápas nás čakal hneď na úvod turnaja proti bratom od susedov. Bol som v tom čase na dovolenke a keďže som si zápas nechcel nechať ujsť, tak som deti musel vytiahnuť z mora o čosi skôr ako zvyčajne.
Prvý set podľa mňa udal tón celému zápasu a Česi si v ňom nahnali veľké sebavedomie. Druhý set bol ale v našej réžii, aj keď záver sme si zbytočne skomplikovali. Zvyšok zápasu tažko hodnotiť, aj keď sa na plac dostali skoro všetci hráči, nepomohlo to. Určite veľká škoda straty Maťa Patáka kvôli chorobe, pre mňa určite kľúčový háč.
Druhý zápas Italia. Taliansky team stratil určite na sile absenciou Zajceva, podobne by bolo na tom Nemecko, ak by neprišiel Groezer, ale Taloši sú Taloši aj keby prišli len s kadetmi, vždy hrdí a motivovaní. Zápas sa niesol v talianskej réžii, aj keď v niektorých momentoch sme im dokázali konkurovať, ale to bol stav v setoch ešte nízky. Koncovky si squadra azzura v pohode postrážila.
Posledný zápas nás čakal s Nemeckom, určite to nebola najlepšia reklama na volejbal, ale aj také zápasy sú. Veľká škoda tohto duelu, pretože Nemci nastúpili bez svojej najväčšej hviezdy. Po dvoch hladkých prehrách na šampionáte nám však chýbalo potrebné sebavedomie a ako sa vraví žila na krku.
Moje hodnotenie bolo stručné a Boca ani chalanov by som si nedovolil kritizovať, keďže je to asi reálna sila tímu a keď sa pozrieme, kam sa dostali Česi, o Nemcoch ani netreba hovoriť.
Moje najväčšie sklamanie a nielen moje, je komentovanie a propagácia volejbalu mojim dlhoročným reprezentačným trénerom pánom Přidalom. Slovné spojenia na adresu nášho nahrávača: to je diera na bloku a podobne, určite nepatria do televízie. Z jeho úst bolo povedané strašne veľa pesimizmu a negatívneho. Rozprával som sa s viacerými bývalými reprezentantmi a ĺuďmi, ktorí sa motajú okolo volejbalu a ich otázka bola. Počul si ho? Všetci, ktorí ma poznajú vedia, že som vždy optimisticky naladený, ale toto mi už nedalo.
Ak mi môj syn Patrick (volejbalista), mimochodom športový fanatik, pozná všetko od hokeja až po rebríček najlepších šípkarov, povie: „Oco prepni to, to sa nedá počúvať,“ tak toto človeka zamrzí.
Ešte raz, nebol to náš najvydarenejší šampionát, ale aj ten najvydarenejší v roku 2011, v skupine smrti pán Přidal skritizoval, keď sme dokázali v tejto ťažkej skupine poraziť Bulharov, Nemecko a Poľsko. Podla pána Přidala mali Bulhari problémy s trénerom a preto sme ich porazili, Poľsko nám zápas darovalo, lebo si vyberalo súpera… Takto sa veru volejbal ako produkt bude na Slovenku predávať veľmi ťažko…
Pavel Bartík
zdroj: http://volejbal.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3607%3Ame-oami-pavla-bartika&catid=78%3Apostrehy&Itemid=107