Zahrá si Extraligu aj vo Zvolene ?

PAVEL BARTÍK sa vrátil do francúzskeho Beauvais, aby srdcovému klubu pomohol v nových začiatkoch

/prevzané z Denník Šport/

Zahrá si Extraligu aj vo Zvolene?
Zahrá si Extraligu aj vo Zvolene?

Ako profesionálny volejbalista o takomto čase vždy prežíval svoje play-off na Slovensku alebo vo Francúzsku. Ako divák sa teraz vrátil k svojej prvej športovej láske a nenechal si ujsť ani to hokejové. Bývalého slovenského reprezentanta Pavla Bartíka sme stretli vo Zvolene na šiestom zápase štvrťfinálovej série proti Žiline.


KTO JE PAVEL BARTÍK

Narodil sa 19. marca 1981 vo Zvolene. Štartoval na MS kadetov 1999 v Saudskej Arábii i MS 2001 do 20 rokov v Poľsku. Po dvoch majstrovských tituloch s Púchovom odišiel v roku 2003 do talianskeho Cagliari. Od roku 2004 pôsobí vo Francúzsku, kde hrával postupne v Toulouse (2004-08), Beauvais (2008-13), Aragu de Sete (2013/14), Ales (2014/15) a v súčasnosti znova v Beauvais. Štartoval na dvoch seniorských ME 2001 a 2003, v reprezentácii odohral 93 zápasov, v roku 2005 bol jej kapitán. S manželkou Evou majú synov Patricka (11) a Dominika (5).


 

„Vyrastal som na zvolenskom ,zimáku’, kde som dlhé roky aj býval. Som tu ako doma, poznám ľudí. Keď som vlani pre zranenie vynechal celú sezónu, po trinástich rokoch som mohol znova sledovať hokejové zápasy naživo. Vo Zvolene som vymeškal asi iba dva. Chytilo to aj môjho staršieho syna Patricka, i keď sa venuje volejbalu. V mestách vo Francúzsku, v ktorých vyrastal, totiž neboli zimné štadióny, nedalo sa tam korčuľovať,“ vraví 36-ročný Zvolenčan. Puk naháňal od štyroch rokov, ako 16-ročný však preladil na volejbal. Ktovie,kam by to s 204 centimetrami dotiahol v hokeji, pod vysokou sieťou však štartoval na dvoch seniorských ME. O účasť na ME 2007 v Petrohrade ho pripravila únavová zlomenina píšťaly a vtedy sa aj skončila jeho reprezentačná anabáza.

Na klubovej scéne pôsobí od roku 2004 vo Francúzsku. Na tej profesionálnej sme ho naposledy registrovali v sezóne 2014/15 v drese Ales v Ligue B. „Počas play-off som si tam však zranil lakeť, ktorý sa mi po operácii dosť dlho nehojil. Vrátili sme sa s rodinou domov do Zvolena a usadili sme sa v Lieskovci. Prípravu na túto sezónu som začal so Zvolenčanmi, mal som vybavenú i registračku a mienil som im pomôcť v prvej lige. Môj bývalý spoluhráč z Beauvais Grégory Patin sa však stal trénerom tohto klubu, stále sme boli v kontakte a v januári som sa vrátil do Francúzska,“ vysvetľuje.

Pravda, tak ako sa za tie roky zmenila krajina galského kohúta i bezpečnosť v nej, tak sa do nepríjemnej situácie dostal aj známy mvk lokomotíva zvolenUC Oise Beauvais. Klub, ktorý ešte nedávno trénoval z reprezentačnej lavičky Slovenska známy Talian Emanuele Zanini či v ňom ešte predvlani pôsobil reprezentačný smečiar Matej Paták, z finančných dôvodov pred touto sezónou preradili z Ligue A do druhej z dvoch skupín tretej ligy N2. „Chcú sa dostať vyššie, aspoň do druhej ligy. Odkedy som prišiel, tak neprehrali,“ teší sa Bartík. Ponuka z Beauvais, kde v minulosti našiel výborné podmienky a zázemie a narodil sa tam aj jeho mladší syn Dominik,  nebola o peniazoch. „Hrával som tam päť rokov, s rodinou sme sa tam cítili fantasticky. Ľudia ma tam poznajú, viacerí diváci stále chodia na zápasy v dresoch s mojím menom a číslom sedemnásť. Klubu som chcel niečo vrátiť, ponuku som prijal aj z morálneho hľadiska,“ dodal v rokoch 2009 až 2011 trikrát za sebou najviac bodujúci hráč a v roku 2009 i najužitočnejší hráč Pro A. Do Francúzska na pár mesiacov odišiel sám. V Beauvais, ktoré leží asi 80 km od Paríža, je letisko pre nízkorozpočtové spoločnosti a pravidelnou linkou z Bratislavy sa tam dostanete i za veľmi prijateľnú sumu.

Mieni po svojom  volejbalovom reštarte pokračovať aj v budúcej sezóne? „Som v športovom veku, že beriem týždeň po týždni, takže uvidíme,“ odpovedá volejbalový univerzál, ktorý pár dní voľna v lige využil na návštevu domova. Najnovšie si právo účasti v extralige znova vybojovali aj volejbalisti Zvolena, takže do úvahy prichádza i jeho prípadný návrat do našej najvyššej súťaže po vyše štrnástich rokoch. Ale nepredbiehajme.

PAVOL KUBIŠ, denník šport